Dano vyučoval na KVTV prácu s textilným materiálom.Sám vyštudovaný textilný výtvarník (študoval na VŠ UMPRUM v Prahe) hľadal presahy textílií ako klasického materiálu a netradičných foriem. Na začiatku milénia začal experimentovať s fóliami röntgenových snímok. Prvý objekt, ktorý vytvoril a prezentoval, mal monumentálne rozmery, bol náročný na zdĺhavú a presnú prácu a obsahoval intenciu hlbokého posolstva. Na výstave duchovného umenia (Ecce homo - Sperans) vytvoril objekt zložený z dvoch plošných, pozdĺžnych veľkoformátových obdĺžnikových obrazov, poskladaných z fólií, zavesených na kovovej Iište. Lišty boli ohnuté do oblúka a obrazy postavené v miestnosti oproti sebe, v konkávnom protipostavení tak, že evokovali teleso, trup lode - archy. Objekt vyplnil celú plochu miestnosti a vo svojejjednoduchosti pôsobil monumentálne - nielen vďaka rozmerom, ale najmä vd'aka evokovaným myšlienkam o arche. Szalai do pásov zoradil mená významných, z určitéhopohľadu kľúčových osobností histórie, ktoré - v dobrom či v zlom — menili svet a choddejín. Mená Augustin, Roger, Martell, Mojmír, Ramses, Orseola, Cézar, Herodes, Asur...boli zoradené tak, že tvorili súvislý rad bez prieluk. Výpovedná sila objektu však nemohla spočívať v tomto jednoduchom koncepte - vyložiť menami histórie trup lode- archy, uberajúcej sa do večnosti. Podstatným prostriedkom pôsobenia i pôsobivosti bol neobvyklý materiál, ale pri ňom tiež nešlo len o číru inováciu, neobvyklosť. Význam tkvel v nearbitrárnosti materiálu, ktorým boli použité röntgenové fólie, zachytávajúcev špecificky objektívnom zázname (technickom obraze) telesné neduhy skutočných, obyčajných, radových ľudí - nositeľov bezmennej histórie. Obraz neduhu, ako ho neľútostne odhaľuje technická snímka, má vo svojej podstate rovnako konceptuálnu povahu ako jej následné readymade-ové využitie vo výtvarnom diele. Vizuálna snímka predstavuje zhluk osvetlených miest na tmavom pozadí, v škále od čiernej cez sivé tónyaž po malé zastúpenie svetlosivej a bielej. Röntgenová snímka, ako estetický (pragmatický) fenomén, obsahuje akoby svoj vnútorný paradox: je odtlačkom (snímané miesta presne zachytávajú prežiarenie a zatemnenie, ktoré závisia od kvality snímaného telesného materiálu) a ako taký má teda mimetickú, odtlačkovú povahu. Ako mimézu ju však nemôžeme čítať a ani jej porozumieť. Čítanie röntgenových snímok sa odvoláva na poznanie a skúsenosť odborníkov cvičených vo videní "niečoho v niečom". Z obrazu, ktorý sa podobá (aj nepodobá) na svoj predmet - denotát, musí odborník, „odčítať" jeho význam. Umelecké spracovanie, ale aj akékoľvek elementárne ľudské prijatie tejto vecnej informácie je napojené na celý rad konotácií. Na strane laikov, príbuzných pacienta, ale aj samotných odborníkov - lekárov sútoto poznanie a táto skúsenost' (napríklad od halenie, že na pľúcach zobrazovanej osobyje nádor) spojené s vnútornými a vonkajšími emocionálnymi a racionálnymi pochodmi,spracujúcimi závažnosť tejto vizuálnej a vo svojom charaktere v podstate neosobnejsprávy.S danost'ami tohto röntgenového odpadu kalkuluje umelec, využívajúci materiál readymade-ovej povahy. Význam objektu archy je generovaný nielen konotáciami rozkonárenými okolo tohto archetypu a okolo významov jednotlivých osobností v dejinách. Prevrstvený je tiež osudmi ľudí súčasnosti, ktorých odtlačok - röntgenová snímka je akýmsi obrazom pars pro toto, zastupujúcim osobné drámy jednotlivcov a maIých i väčších spoločenstiev, s ktorými sú spojení a obklopení.
Pri objavení týchto významových súvislostí môže už Szalai ďalej pracovať podobnebez toho, aby sa stal sám sebe epigónom, alebo aby znesvätil alebo zlacnel prvotnúintenciu i nápad. Samozrejme, nie všetko, čo sa tejto prvotnej koncepcii (práca s röntgenovými snímkami) ponúkalo, malo predpoklad stať sa hodnotnou výpoveďou.Konceptuálne myslenie i prevedenie muselo byt' vyčistené od,,ľúbivej“ efektnosti. To saSzalaiovi podarilo hneď v nasledujúcich menších objektoch, ktoré uviedol na výstaveVšetko to najlepšie: Bumerang a Faraón.Tu sa Szalai pohral s možnosťou uvedenia plastického tvaru a figurálneho motívu prostredníctvom tohto osobitého vyjadrovacieho prostriedku a materiálu. Výber zosvetlených (presvietených) častí röntgenového obrazu, zostrihaného na štvorcové políčka ako digitálne body, jeden vedľa druhého, spolu s tmavými (neosvietenými) časťami, vydáva plastický model tváre vo frontálnej pozícii;jej predĺžená brada pripomína umelú bradufaraónov. Jednotlivé políčka autor spájaa lepí, podobne ako v predchádzajúcich objektoch, malým štvorcovým bodom -samoIepkou. Tentoraz sú spojenia farebné, čím zvýrazňujú štvorcovú siet’ a trochu koketujú s dekoratívnosťou. Zvýraznená sieť však zvyšuje magickosť, ked' figurálny motív vystupuje v hĺbke priestoru, pomyselne oddeleného od štvorcovej mreže. Plošný objekt sa pri zvláštnom nasadení diváckej percepcie stáva magickým (priestorovým) obrázkom.Motív faraóna je vsadený do predchádzajúceho konceptu myšlienky významu a miesta kľúčových (bezvýznamných) osobností v dejinách. Druhý motív (bumerang) je od tohtokonceptu menej závislý, ale rovnako smeruje k možnosti meditácie o návratnosti času,o korektúre vlastných rozhodnutí, o pomste, úskokoch a pod., ktoré tento význam získavajú v kontexte a juxtapozícii s motívom faraóna. Szalaiove objekty si pri svojom vzniku vyžadujú jemnú, subtílnu, technickú, ručnú manipuláciu.
Eva Kapsová, N 89 Aktuálne tendencie v tvorbe výtvarníkov nitrianskeho regiónu, 2006. ISBN 80-8094-073-8