INÝ LES
Výtvarník a pedagóg Daniel Szalai predstavuje súbor obrazov a objektov s témou, ktorá ho osobne irituje. Reaguje na toto podráždenie a tvorí obrazy ako odkazy na hodnoty, ktoré ako jednotlivci i ako spoločnosť neustále preverujeme, ktoré sú v konflikte a prostredníctvom ktorých sa konfrontujeme.
Keď si zbežne prezrieme vystavené diela vnímame pestrofarebnú zmes línií, škvŕn a plôch. Tvarovo ide o geometrické, racionálne rozvrstvenie kompozícií. Dominujú priame vertikálne a horizontálne línie, ktoré vytvárajú mriežku, do ktorej môžeme vkladať svoje úvahy. V materiálovej skladbe ide o vrstvený papier, ktorý je pretrhaný a vidíme spodné vrstvy obrazu. Niektoré odtrhnuté časti ostávajú na obrazoch a tvoria materiálový reliéf, ktorý obohacujú obraz o priestorové línie. Niektoré časti obrazov by sme mohli odklopiť a odkryť to, čo je pod nimi. Technika dekoláže tu nie je náhodná. Vznik obrazu je výsledkom premysleného technického postupu a nemá náhodný charakter. Jednotlivé vrstvy celého alebo natrhaného papiera sú pretkávané niťami a špagátmi, ktoré vytvárajú na papierových plochách vertikálne a horizontálne línie. Ich vytrhávaním vzniká pravidelná štruktúra s nepresným priebehom. Nie je to geometria podľa pravítka, nie je to rysovanie. Je to trhanie, páranie a súvisí to s rezaním či škrtaním. Ide o odstraňovanie, ktoré vytvára do jednoliatej plošnej štruktúry rany, ktoré ako jazvy odkrývajú čo je v hlbších vrstvách obrazov. Dostávame sa pod kožu obrazu a k jadru veci.
Iný les je konfrontáciou lesa ako prírodnej štruktúry s umelými štruktúrami obchodných centier. To čo spája les a obchodné centrum je ich vzájomná metaforická podobnosť, ale aj ich priama väzba v podobe využívanej suroviny. Vysoké vertikálne štruktúry lesa sú podobné vertikálnym chrámom konzumu obchodných centier. Les, zdroj potravy mnohých živočíchov je podobný hyper a supermarketom. Les ako miesto života pre lesné zvieratá je analogický miestam pre ľudí, ktorí trávia svoj čas v nákupno-zábavných centrách. Pre mnohých ľudí je to ústretovejšie miesto pre uspokojovanie potrieb ako ich vlastný príbytok alebo príroda. Kedysi chodili rodiny spolu do lesa oddychovať, či na huby, či na piknik, či na prechádzku. Dnes chodíme do komerčných centier tráviť a stráviť svoj voľný čas i peniaze.
Les sú stromy. Strom je drevo. Drevo je celulóza. Celulóza je papier. Papier je tlač. Tlač je správa. Správa je pozvánka. Pestrofarebná pozvánka do obchodu. Komerčný leták čo letí k nám aby sme my leteli nakupovať. Nakúpime, spotrebujeme. Uspokojíme svoje potreby, nasýtime sa. S jedlom rastie chuť, sme hladný. Bežíme nakupovať. Spotrebná narkóza koldokola.
Obrazy Daniela Szalaia materiálovo pracujú s komerčnými letákmi obchodných reťazcov. Ich názvy sa objavujú v názvoch jednotlivých obrazov. Billa teritórium, Lidl rovina, Tesco obrus odkazujú na krajinné útvary, na premenený les obchodných sietí, kde sa naše lesy zachytili. Kde sa z hôr a lesa stáva rovina, rúbaň a zjazvená plocha. Podnázvy Zlatá horúčka a Zlaté teľa odkazujú na modlárstvo z našej neuspokojiteľnej spotreby, chorobnej túžby po vlastníctve a materiálnom bohatstve.
Obrazy - dekoláže vnímame ako obrazy krajiny, krajinomaľbu. V obrazoch nachádzame jesennú škálu, zimnú škálu a vlastne celú farebnú pestrosť prírody. Nájdeme horizontálne štruktúry vrstveného priestoru krajiny, presvitanie svetla spod tmavej oblohy, hladinu vody potoka či jazera, vertikálne štruktúry lesa, ktoré prekypujú životom v podobe pestrofarebných škvŕn
Obrazy Daniela Szalaia sa dajú interpretovať ako materiálové maľby, ako texty i ako partitúry. Podobnosť s textami nachádzame v horizontálnych líniách jednotlivých riadkov textu. Obrazy s touto štruktúrou sú pamflety, ktoré poukazujú na konzumné hodnoty spoločnosti. Podobne môžeme vnímať obrazy ako notové záznamy disharmonických či atonálnych skladieb. Horizontálne línie ako riadky notovej osnovy, vertikálne ako rytmické takty a samotné noty v podobe farebných bodov a škvŕn neurčitých tvarov. Môžeme vnímať rôzne melódie, súzvuky a fúgy.
Autor sa predstavuje ako maliar, textár i skladateľ. Vnímavý divák schopný synestézie môže vnímať vizuálnu, verbálnu ako aj akustickú rovinu obrazov. Sú to nevypovedané slová, neverbálne texty ale aj spevy, výkriky a šepoty šumu vyťatého lesa. Je to dekonštrukcia konštruktov o prírode, lese, krajine, o konzume, spotrebe, ľudskej potrebe. Je to hra s vláknom textilu a papiera. Drsná obrazná poetická rétorika, ktorá sa skladá a vrství aby trhala a odkrývala. Je to kritika politiky, ekonomiky, spotreby a konzumu.
Martin Kratochvíl