Vážené dámy, vážení páni, milí priatelia.
V úvode mojej krátkej reči si dovoľujem pripomenúť jednu vec, ktorá je však pre pochopenie tvorby veľmi dôležitá. Daniel Szalai vyštudoval textilnú tvorbu a hoci sa jej v súčasnosti systematicky nevenuje, trvale zostáva prítomná v pôdryse jeho umeleckého myslenia, spredmetnenom v jeho artefaktoch. Ak si dobre všimneme jeho vystavené diela, tak prvé, čo nás napadne, bez toho, aby sme to reflektovali či analyzovali, je zjavná analógia s látkami, konkrétne s takými, ktoré sa nazývajú patchwork. Tieto zošívajú z kusov iných látok a spolu tvoria súvislú plochu. Aj Szalai pracuje s fragmentami, lenže v jeho prípade sú to fragmenty röntgenových snímkov. Sú rozmanité, na štvorce následne roztriedené od najsvetlejších až po najtmavšie - vytvárajú obrazy. Umelec z nich tvorí najčastejšie tváre ľudí, ako aj „tváre“ temných síl.
Na jednej strane tieto fragmenty si z minulého života prinášajú zviditeľnenie toho, čo je neviditeľné a čo leží pod povrchom. Na druhej strane sa vo svojom novom živote podieľajú na tvorbe nových tvarov, na vytváraní nových povrchov, ktoré nepotrebujú pre svoje jestvovanie hĺbku, lebo všetko podstatné leží na povrchu. Treba však povedať, že Szalaiho zvláštne, v kontexte slovenského výtvarného umenia, absolútne ojedinelé obrazy si vyžadujú veľkú participáciu zo strany diváka. Len vďaka značnej interpretačnej práci sú ochotné odhaliť aspoň časť zo svojho bohatého zmyslu. Vari najlepšie to možno dokumentovať na príklade najväčšieho objektu v tejto miestnosti a tým je Archa. Je to názov, ktorý možno čítať doslovne, aj metaforicky. Doslovne preto, lebo názov označuje loď a samotný objekt ju svojím tvarom reprezentuje. Metaforicky preto, že táto archa v sebe skrýva mená tých, ktorí sa zapísali do dejín ľudstva a významnou mierou sa svojimi rozhodnutiami a činmi podieľali na smerovaní dejinného procesu. Ich mená môže divák lúštiť a tak zisťovať, kto sa podľa tvorcu najvýraznejšie podieľal na tom, čo nazývame naše dejiny. Sú velikáni, hodní našej úcty, ale táto archa upozorňuje aj na monštrá, na ktoré by sme najradšej zabudli, ale nedá sa to, pretože či chceme, alebo nie, aj oni výrazne menili naše dejiny. Ono to tak už v dejinách býva, radosť je konfrontovaná so strachom, vznešenosť s podlosťou, tragické s komickým, vysoké s nízkym, a len neustálym upozorňovaním na tieto polarity si uvedomíme, čo musíme kultivovať a čoho sa musíme zbaviť. Či sa to podarí, je otázne, ale napriek tomu sa o to musíme usilovať.
Daniel Szalai ako umelec chce, aby viditeľný tvar jeho artefaktov esteticky zaujal a zároveň, aby sa stal bránou k intelektuálnemu pochopeniu zmyslu. Estetické i intelektuálne nesledujú odlišné zámery, práve naopak, sledujú jeden a ten istý cieľ, a to je podstatné. A preto vám, vážené dámy, páni a milí priatelia prajem veľa estetickej rozkoše a intelektuálny zážitok.
Peter Michalovič